Život Prešova
online
online
Pred 85 rokmi podpísali v Moskve potupný Pakt Ribbentrop - Molotov
23.08.2024 Celý región
Moskva/Bratislava
23. augusta (TASR) - Bol to dokument, ktorý dal v skutočnosti impulz na
vznik druhej svetovej vojny. Najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva
sa začal deväť dní po jeho podpísaní. Aj samotnému sovietskemu
diktátorovi Stalinovi sa pakt s nacistickým vodcom Hitlerom nemilosrdne
vypomstil – po 22 mesiacoch napadlo nacistické Nemecko bez vyhlásenia
vojny Sovietsky zväz.
V piatok 23. augusta uplynie 85 rokov od podpísania Zmluvy o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR), známej ako Pakt Ribbentrop - Molotov.
Hoci dokument podpísali v Moskve 23. augusta 1939 za prítomnosti Stalina ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, bol to práve Stalin, ktorý spolu s Hitlerom zosnoval litery dohody.
Dokument pozostával zo siedmich článkov a hovoril o vzájomnom nenapadnutí po obdobie desiatich rokov. Obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojení sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neútočení však nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe.
Stalin si počas moskovskej návštevy šéfa nemeckej diplomacie Ribbentropa pripíjal "na führerovo zdravie". Kruté vytriezvenie prišlo 22. júna 1941, keď fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz a začala sa veľká vlastenecká vojna, ktorá stála krajinu 26 miliónov obetí.
Hitler vnímal od začiatku nemecko-sovietsky pakt o neútočení ako taktický manéver a neplánoval ho dodržiavať počas desiatich rokov. Totiž pred tým, ako napadne Sovietsky zväz a na jeho území vytvorí 'životný priestor' (Lebensraum) pre Nemcov, nechcel vytvárať dva fronty. Najskôr mal v pláne dobyť Poľsko a poraziť Francúzsko i Spojené kráľovstvo a až potom zaútočiť na Sovietsky zväz.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop - Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestalo fakticky existovať.
Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane to bol nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz ako pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete, inklinujúcu k rozpútaniu imperialistickej vojny. Hitler a Stalin mali však predsa len niečo spoločné – oboch spájala nenávisť k západnej demokracii.
Viačeslav Molotov do konca svojho života, zomrel v roku 1986, existenciu tajného protokolu popieral. Až v decembri 1989 Zjazd ľudových poslancov Sovietskeho zväzu priznal, že tajné protokoly boli podpísané v rozpore s právnymi normami, keďže zasahovali do suverenity i nezávislosti tretích krajín. Preto ich poslanci od okamihu podpísania vyhlásili za právne neudržateľné a neplatné. Aj dnes ale niektorí ruskí historici zastávajú názor, že pakt z roku 1939 mal "mierumilovný charakter".
V piatok 23. augusta uplynie 85 rokov od podpísania Zmluvy o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR), známej ako Pakt Ribbentrop - Molotov.
Hoci dokument podpísali v Moskve 23. augusta 1939 za prítomnosti Stalina ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov, bol to práve Stalin, ktorý spolu s Hitlerom zosnoval litery dohody.
Dokument pozostával zo siedmich článkov a hovoril o vzájomnom nenapadnutí po obdobie desiatich rokov. Obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojení sa do zoskupení nepriateľských druhej strane a ochotu riešiť sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neútočení však nebol zďaleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodatočný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe.
Stalin si počas moskovskej návštevy šéfa nemeckej diplomacie Ribbentropa pripíjal "na führerovo zdravie". Kruté vytriezvenie prišlo 22. júna 1941, keď fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz a začala sa veľká vlastenecká vojna, ktorá stála krajinu 26 miliónov obetí.
Hitler vnímal od začiatku nemecko-sovietsky pakt o neútočení ako taktický manéver a neplánoval ho dodržiavať počas desiatich rokov. Totiž pred tým, ako napadne Sovietsky zväz a na jeho území vytvorí 'životný priestor' (Lebensraum) pre Nemcov, nechcel vytvárať dva fronty. Najskôr mal v pláne dobyť Poľsko a poraziť Francúzsko i Spojené kráľovstvo a až potom zaútočiť na Sovietsky zväz.
Deväť dní po podpísaní paktu Ribbentrop - Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Poľska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Poľsko ako štát prestalo fakticky existovať.
Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmieriteľne stojace ideológie. Na jednej strane to bol nacionálny socializmus, ktorý označoval Sovietsky zväz ako pevnosť európskeho boľševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete, inklinujúcu k rozpútaniu imperialistickej vojny. Hitler a Stalin mali však predsa len niečo spoločné – oboch spájala nenávisť k západnej demokracii.
Viačeslav Molotov do konca svojho života, zomrel v roku 1986, existenciu tajného protokolu popieral. Až v decembri 1989 Zjazd ľudových poslancov Sovietskeho zväzu priznal, že tajné protokoly boli podpísané v rozpore s právnymi normami, keďže zasahovali do suverenity i nezávislosti tretích krajín. Preto ich poslanci od okamihu podpísania vyhlásili za právne neudržateľné a neplatné. Aj dnes ale niektorí ruskí historici zastávajú názor, že pakt z roku 1939 mal "mierumilovný charakter".
www.ZIVOTPO.sk
